ALPY
V dňoch 26. marca – 2. apríla 2016 sme študenti z gymnázia a ďalší záujemcovia (keďže nás študákov nebol dostatočný počet) podnikli exkurziu do najvyššieho pohoria Európy, o ktoré sa delia Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko - Alpy. Patria medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie pohoria Európy. Ponúkajú náročné trasy, ale aj ľahké túry, ktoré vedú k prekrásnym vyhliadkam.
Odchod bol skoro ráno v sobotu 26. marca o 3,30 hod. Naša cesta trvala zopár dlhých hodín. Prvá cesta viedla do Berchtesgadenu, kde sme mali možnosť navštíviť jedinečnú soľnú baňu Salzbergwerk. Vyskúšali sme si banskú šmýkačku – kde nás automat aj odfotil :) – a viezli sme sa aj vláčikom. Po exkurzii soľnej bane sme sa ubytovali v Innsbrucku v hoteli MARMOTA.
Na druhý deň doobeda sme navštívili klenot Innsbrucku Goldenes Dachl – arkier s pozlátenou strechou na konci najkrajšej ulice v Rakúsku – Herzog-Friedrich-Strasse. Ďalšou našou zastávkou bola návšteva nádherného renesančného zámku Ambras, kde sme mohli vidieť rozsiahlu zbrojnicu, ale aj portrét krvavého grófa Vlada Tepeša – Draculu. Poobede sme navštívili samotné „hlavné mesto Álp“ - Innsbruck, ktorý bol koncom 15.storočia sídlom kráľovského dvora cisára Maximiliána I. Naše kroky viedli ďalej na anovku, ktorá nás vyviezla do výšky 2334 metrov nad morom na vrch Bergsohne. Na tento výhľad v živote nezabudnem – bol to neopísateľný zážitok. Po tomto všetkom sme sa strašne unavení vracali do nášho hotela.
V tretí deň ráno sme opustili Innsbruck a naša cesta smerovala do Európskeho miništátu – Lichtenštajnska – ktorý je nenápadne ukrytý medzi Švajčiarskom a Rakúskom,
má rozlohu iba 160 km2. Hlavným mestom je Vaduz – mohli by sme o ňom povedať, že je to taká väčšia dedina. Videli sme budovu parlamentu, hneď pri nej budovu vlády a
nad mestom sa týčil kamenný hrad vystavaný na skalnatej plošine. Hrad je pre verejnosť neprístupný, konajú sa tu len oficiálne štátne návštevy – a to sme my neboli :). Po ceste
do ubytovni sme sa ešte stavili v Davose, vo významnom lyžiarskom a turistickom stredisku s klimatickými kúpeľmi. Tu sme mali možnosť vidieť Kongresszentrum (viala
tu aj vlajka Slovenskej republiky :)).
Na konci dňa sme sa presunuli do ubytovni v Soricu.
V utorok ráno sme mali zastávku pri Autodromo di Monza, kde sa konajú známe preteky F1. Ďalej sme navštívili hlavné mesto Lombardie a zároveň druhé najväčšie mesto Talianska – Miláno. Navštívili sme štadión San Siro, kde je pamätné múzeum mužstva Inter Miláno, najmohutnejšiu gotickú katedrálu Milánsky dóm a videli sme aj operu La Scala. Po ťažkom „automobilovom dni“ sme sa presunuli späť do Sorica.
Na ďalší deň sme cestovali do hlavného mesta Piemontu – do Turínu. Mesto je preslávené ako centrum automobilového priemyslu a preto sme navštívili Múzeum automobilov. Samozrejme, keď povieme slovo „Turín“ hneď nás napadne „turínske plátno“. V centre mesta sa nachádza Dóm s práve spomínaným Turínskym plátnom, do ktorého bol po smrti zabalený Ježiš Kristus. Keďže je toto plátno vystavené každých 20 rokov, tí, ktorí ho chcú vidieť, sa musia sem vrátiť v roku 2026. Po náročnom dni sme sa vrátili do našich ubytovní.
Vo štvrtok ráno sme odišli na exkurziu alpských jazier Lago di Lugano a Lago Maggiore, ktoré sa nachádzajú na Taliansko-Švajčiarskom pohraničí. Na brehu Lugánskeho jazera (ľadovcové jazero) sa nachádza mesto s talianskym koloritom – Lugano. Na severnom brehu jazera Lago Maggiore leží mesto Locarno, ktoré je významné tým, že v roku 1925 sa tu stretli zástupcovia veľmocí s Nemeckom aby vyriešili povojnovú ekonomickú situáciu. Večer nás čakal zas a znova návrat do Sorica.
V predposledný deň našej exkurzie nás čakal výlet na romantický zámok Ľudovíta II. Bavorského Neuschwanstein – je to najznámejší zámok Nemecka, ktorý pochádza z
19. storočia. So svojou idylickou panorámou Alpských vrchov pripomína sídlo rozprávkových postáv. Interiér Neuschwansteinu bol inšpirovaný stredovekými legendami, ktoré spracoval
skladateľ Richard Wagner. Steny sú ozdobené vyobrazeniami kráľov, rytierov, básnikov a milencov. Najznámejšou z miestností je napríklad Trónna sála, ktorá je vyzdobená v
byzantskom štýle.
Ďalší zámok Hohenschwangau je z tejto dvojice ten menej známy. Na tomto hrade strávil Ľudovít svoje detstvo a vyrastal tu vo svojich predstavách na rozprávkového princa.
Nadišiel posledný a zároveň dlhý „cestovný“ deň, keď sme sa mali vrátiť domov. Cestou sme sa však ešte stavili v Švajčiarskom rezorte v St. Moritzi. St. Moritz je obkolopený dookola horami a práve preto sa zaraďuje medzi moderné a luxusné horské strediská. Davos je významým lyžiarskym a turistickým strediskom s klimatickými kúpeľmi.
Cesta domov bola dlhá, cestovali sme 12 hodín aj s prestávkami. Hoci sme boli veľmi unavení po celom náročnom „alpskom“ týždni, každí jeden z nás si doniesol domov množstvo zážitkov, na ktoré nikto z nás tak skoro nezabudne a jednoznačne odporúčam každému z Vás takýto výletík do Álp:).
Krahulec Ján, II.B