Študenti Gymnázia A. H. Škultétyho Veľký Krtíš – ponorení do krás Vysokých Tatier
Po prvých týždňoch „ trápenia sa“ v škole, sa ako obvykle, študenti tretieho ročníka a septimy, vybrali na dlho očakávaný Kurz na ochranu života a zdravia – človeka a prírody vo Vysokých Tatrách. Kurz prebehol v dňoch od 29. 9. do 3.10. 2014. Ubytovaní sme boli v zariadení Škola v prírode Detský Raj v Tatranskej Lesnej medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou.
Cieľom kurzu bolo vzdelávanie a následné praktické uplatnenie vedomostí z oblasti ochrany prírody a človeka ako jej súčastí, ako aj integrácia poznatkov z prierezových tém predmetov ktoré máme v učebných osnovách. V neposlednom rade spoznávanie krás Vysokých Tatier, ktorých je neúrekom, o čom sme sa v konečnom dôsledku presvedčili aj my sami.
Týždeň plný zaujímavých a nových vecí začal miernou prechádzkou okolo Štrbského Plesa. V prípade ďalších dní nemôže hovoriť o miernosti. Pre menej skúsených turistov sa niesol zvyšok celého týždňa v znamení sebazaprenia a prekonávania vlastných limitov. Hneď na druhý deň sme sa vydali na túru zo Smokovca na Hrebienok, odkiaľ sme sa dostali na Rainerovu a Zamkovského chatu a neskôr na Skalnaté pleso. Táto túra nás dostatočne psychicky i fyzicky poznačila, a preto sme dali na rady profesorov a dobrovoľne sa rozhodli v noci poslušne spať (aspoň prvú noc).
Ďalší deň sa začal miernym dažďom, čo nás však vôbec neodradilo a rozhodli sme sa zdolať Popradské pleso túrou zo Štrbského Plesa a zároveň navštíviť Symbolický cintorín.
Na štvrtý deň sme navštívili Tatranské národné múzeum v Tatranskej Lomnici. Videli sme zaujímavé expozície a dva dokumentárne film y o histórii a krásach Vysokých Tatier, ktorý nám po prechodených dňoch a tak trochu prebdených nociach všetkým na pár minút zavrel oči ( a aj ústa, z čoho boli nadšení najmä naši profesori ). Neskôr poobede sme išli peši do Smokovca, odkiaľ sme sa vybrali na peknú a hlavne nenáročnú vyhliadku. Večer pre nás šikovné spolužiačky pripravili kvíz, do ktorého sa mohol ktokoľvek zapojiť, no bezkonkurenčne ho vyhral tím Jozefa Mišta, ktorý zodpovedal správne na každú otázku týkajúcu sa čohokoľvek čo sme sa mohli dozvedieť v priebehu celého týždňa.
Na druhej strane, kurz bol dobrý aj na upevnenie kolektívu. Mali sme kopu možností, ako sa zabaviť. V kruhu kamarátov sme spievali, tancovali, hrali stolný tenis, air-hockey, futbal aj volejbal, opekali si špekačky, alebo sa len tak rozprávali na izbách.
Koniec koncov, kurz bol veľmi prínosný a obohacujúci. Vďačne by som chodila na takéto týždňové kurzy každý rok, mesiac alebo aj týždeň. Náš kurz v malebnej tatranskej scenérii bol očarujúcim zážitkom, ktorý sa dotkol môjho mladého srdca a rozochvel v ňom túžbu po spriaznení s prírodou, ktorú si v sebe budem niesť do konca môjho života.
Doris Sisková , Septima