Normandia, kraj impresionistov
Normandia - kraj vo Francúzsku, ktorý už od dávna vyhľadávajú maliari. Normanská sviežo zelená krajina s pasúcimi sa stádami kráv, s rozkvitnutými jabloňami sa často stávala námetom obrazov maliarov-krajinárov. Nezabudnuteľné stránky francúzskej kultúrnej histórie tu napísali Flaubert či Maupassant. Okrem známych bojov počas 2. svetovej vojny sa tu prelievala krv aj v období Jany z Arku.
Normandia získala svoje pomenovanie podľa Normanov, ktorí v 8. storočí ovládali toto územie. Postupne vznikla zo stredovekého nezávislého Normandského vojvodstva. V súčasnosti zaberá územie okolo dolného toku rieky Seiny a siaha až k polostrovu Cotentin. Delí sa na dve časti, Hornú a Dolnú Normandiu. V minulosti patrili k Normandii aj neďaleké ostrovy, ktoré sú dnes súčasťou Veľkej Británie.
Prečo sme si tento rok na exkurziu vybrali práve Normandiu – hlavne za poznávaním minulosti či dobrodružstvom súčasnosti.
Mestá, obce aj tie najzapadnutejšie samoty vyžarujú zvláštnu čarovnú atmosféru. Je tu však ešte jeden fenomén, ktorý nepochybne
pôsobí na kvalitu života miestnych ľudí, ale aj na vnímanie turistov. Sú to kvety. Farebné, krásne, veľkoryso používané.
Preto aj prvou našou zastávkou sa stalo mestečko Giverny, kde sa nachádza dom a záhrady Clauda Moneta, ktorý
patril k najvýznamnejším francúzskym maliarom. Preslávil sa ako zakladateľ impresionizmu, ktorý dostal pomenovanie po jeho
maľbe Impressie – východ slnka. Záhrady so slávnym jazerom, s japonským mostom a leknami boli zrekonštruované na
základe jeho vlastných malieb.
Po prechádzke medzi kvetmi v Monetových záhradách sme sa vybrali do Les Andelys pozrieť si nedobytný hrad Richarda Levie srdce, stojaci vysoko nad riekou Seinou. Kráľ Richard ho nazval Gaillard, čo znamená drzý alebo odvážny. Hrad mal odolať akémukoľvek útoku a mal rozhodnúť o budúcnosti rozsiahlej oblasti Normandie. Francúzsky panovník Filip August vyhlásil, že hrad dobyje aj keď by mal mať hradby zo železa. Richard na to odpovedal, že keby boli hradby aj z masla aj tak ich ubráni. No Richrad čoskoro zomrel, hrad sa dostal do rúk Filipa Augustu a za niekoľko hodín bolo rozhodnuté o osude Normandie.
Ďalší deň nás čakala cesta na Alabastrové pobrežie Atlantického oceánu. Étretat, kúzelné mestečko na útesoch,
ktoré sa priam ponúka na turistiku. Najskôr sme však začali spoznávať francúzsku gastronómiu na farme Le Valaine, kde sa
okrem známych syrov vyrába aj chutná čokoláda Usadlosť farmy Manoir de Cateuil patrí k najstarším typickým stavbám v
kraji. V budove po príchode na farmu sa nachádza malá výrobná linka kozích syrov a predajňa kde sme si výrobky z farmy mohli
zakúpiť. Najväčší zážitok sme však mali z exkurzie po farme s výkladom Bernarda Dherbecourta, ktorý svoje rozprávanie
okorenil vtipnými poznámkami. Na konci exkurzie sme mali možnosť ochutnať vzorky chutného čerstvého kozieho syra.
No a potom sme sa vybrali na pláže, kde sú najväčšou atrakciou kriedové útesy. Tieto od nepamäti tvorili typický obraz
severného pobrežia Francúzska. Počas histórie boli často nepreniknuteľnou prekážkou pre dobyvateľov a pirátov. Pozreli sme
si ich zdola z pláže a potom aj z pešej túry. po skalách. Okrem iného sme videli aj skalný oblúk, ktorý Guy de Maupassant
prirovnal k slonovi, ktorý má do mora ponorený chobot. Tento oblúk zachytili na svojich plátnach mnohí umelci ako Camile Corot,
Gustave Coubert, Eugenée Boudin a Claude Monet.
Cestou cez slávny most Pont de Normandie sme sa dostali do mesta Honfleur. Je to historický prístav obklopený hrázdenymi domami s bridlicovými strechami. K zaujímavým miestam patrí drevená katedrála svätej Kataríny s krovom vytvoreným podľa konštrukcie lode. Podľa miestnych kostol preto postavili z dreva lebo v meste námorníkov bolo dostatok tesárov a takto mohli ušetriť kameň na mestské hradby.
Nasledujúci deň sa niesol v znamení vylodenia. Najskôr sme si pozreli pláže Arromanches, kde sa v roku 1944 vylodili britské vojenské oddiely. Zachoval sa tu zvyšok improvizovaného prístavu na pláži známej pod kódovým označením Gold. Pri pláži je aj múzeum vylodenia spojencov. Americký cintorín v Colleville je pri pláži, ktorá sa stala známou pod kódovým označením Omaha. Je tu pochovaných 9386 amerických vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Normandie.
Z pláží sme odišli do mesta Bayeux. Preslávilo sa slávnou tapisériou, ktorá zobrazuje dobytie Británie Normanmi pod vedením Viliama Dobyvateľa. Tapiséria bola pôvodne objednaná pre miestnu katedrálu. Údajne ju vyšívala kráľovná Mathylda a dnes je vystavená v Múzeu tapisérii. Po prehliadke múzea sme sa ulicou Rue de Nesmond dostali k samotnej katedrále. Väčšina súčasnej stavby pochádza z 13.storočia. Vedľa katedrály stojí starý platan, ktorý tu bol zasadený v roku 1797. Ide o jeden z posledných stromov slobody, ktoré počas revolúcie vysadili po celom Francúzsku.
Cestou na ubytovňu sme sa ešte zastavili v meste Caen. Navštívili sme hrad, ktorý dal postaviť Viliam Dobyvateľ v roku 1060. Po Viliamovom víťazstve v Británii sa stal kráľovským sídlom. Dnes nám jeho hradby ponúkli vyhliadku na ďalšie dve významné pamiatky a to Abbaye aux Hommes, čo je mužský kláštor, kde našiel posledný odpočinok Viliam Dobyvateľ a Abbaye aux Dames – ženský kláštor, ktorý dala postaviť Mathylda.
Ďalší deň nás čakala perla francúzskej gotiky – kláštorný komplex Mont Saint Michel. Na ostrov sme išli autobusom a už zo značnej diaľky sa nedal pyramídový zázrak prehliadnuť. Ako sa približujete k úpätiu skál, stále viac žasnete nad touto monumentálnou stavbou. Ostrov Mont Saint Michel má rozlohu necelý kilometer štvorcový a obýva ho 41 obyvateľov. Napriek tomu sem každý rok prichádza okolo milión návštevníkov, čo je po Paríži najviac v rámci Francúzska. Láka ich sem nielen krásny ostrov a záliv, ale predovšetkým magický kláštor. Vo Francúzsku môžete vidieť mnoho úžasných a ohromujúcich katedrál, pred ktorými má človek pocit malosti až bezvýznamnosti, Zatiaľ čo sú katedrály umiestnené v mestských zástavbách, kláštor Sain Michel je akoby spojnicou modrej oblohy s modrým morom. Harmónia s ktorou stavba splýva s kamenným podložím z nej činí korunu medzi gotickými skvostami Francúzska.
Prehliadku mesta Rouen sme začali na moste Pont Boildieu a ulicou Rue Grant-Pont sme sa dostali až ku katedrále. Oproti katedrále sa nachádza stará renesančná budova finančnej burzy a tiež aj Biskupský palác v ktorom bola odsúdená Jana z Arcu. Ešte sme mali možnosť navštívili budovu Justičného paláca. Táto budova v minulosti slúžila ako sídlo Normanského parlamentu. Po ulici Rue Rollom sme došli k modernému kostolu Eglise sant Jeane d Arc, ktorý stojí uprostred námestia Place du Viex Marche. Na tomto námestí bola v roku 1431 za živa upálená Jana z Arcu.
Posledný deň na našom putovaní po Francúzsku sme strávili v Pariži. Najskôr sme si pozreli Versailles –
kráľovský zámok a rezidenciu francúzskych kráľov, ktorý sa nachádza niečo vyše 20 kilometrov od centra Paríža. Od roku 1682,
keď sa sem celý kráľovský dvor presťahoval tvorí Versailles symbol absolútnej monarchie vo Francúzsku. Palác sa v priebehu
rokov rozšíril z kráľovského loveckého paláca na jeden z najväčších palácov na svete – v roku 1661 začala prvá z kampaní,
ktoré mali za cieľ vytvoriť z Versailles nové centrum pre kráľovský dvor. Šľachta od určitej pozície musela určitý čas v roku
stráviť na kráľovskom dvore vo Versailles – Ľudovít XIV tak dúfal, že nebudú mať čas na rozvíjanie svojej moci v regiónoch –
palác tak slúžil najmä na posilnenie centralistickej moci v krajine.
Ďalšou našou zastávka v Paríži bola Eiffelova veža. Paríž by bol bez nej nebol Parížom. Konštrukcia moderného veku,
ktorá sa stala symbolom hlavného mesta Francúzska, obľúbeným motívom hollywoodskych filmov a v neposlednom rade vďačnou
destináciou turistov. Najvyššia budova sveta konca 19. storočia bola postavená medzi rokmi 1887-1889, aby tvorila vstupnú bránu
k Svetovej výstave, ktorá bola usporiadaná počas stého výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Veža mala povolenie stáť dvadsať
rokov a v roku 1909 mala byť rozobraná. Ale Eiffelovka sa ukázala byť cennou pre účely komunikácie. Armáda ju používala, aby
navádzala taxikárov na frontovú líniu počas prvej bitky na Marne.
Po pešej prehliadke Paríža sme sa odobrali do Remešu, kde sme nemohli vynechať katedrálu Notre-Dame , ktorá je jednou z najvzácnejších stavieb vrcholnej gotiky. Katedrála stojí na mieste kostola z 5. storočia, v ktorom biskup Remigius v roku 496 pokrstil franského kráľa Chlodvíka. Katedrála sa stala miestom, kde boli po stáročia korunovaní francúzskí králi.
Potom nás už čakala dlhá cesta domov. Konštatovali sme, že Normadia nás očarila.
Pavel Antolov