Historická exkurzia – Revúca, Kraskovo 2017
V pondelok 9. októbra 2017 sme sa vydali na potulky Banskobystrickým krajom po stopách Augusta Horislava Škultétyho, veľkokrtíšskeho rodáka, ktorý celý svoj život zasvätil službe slovenskému národu. Ako študenti gymnázia, nesúceho jeho meno, sme boli zvedaví, kde tento Slovák veľkého srdca a veľkých činov žil a pôsobil. Exkurziu pre nás zorganizovala pani Mgr. Mária Hroncová, predsedníčka Spoločnosti A. H. Škultétyho a bývalá riaditeľka nášho gymnázia. Z pedagogického zboru nás sprevádzali pani profesorka Mgr. Martina Demeterová a pán profesor PaedDr. Pavel Antolov.
Bol krásny slnečný deň, ktorý sa niesol v znamení babieho leta. S veľkými očakávaniami sme vyrazili na dvojhodinovú cestu – smer Revúca. Čas sme si krátili obdivovaním prírody, zaodievajúcej sa do šiat bohatej pani jesene. Padajúce listy pripomínali nádherný zlatý dážď. Celá krajina pozdĺž nášho zorného uhla vytvárala jeden veľký súvislý poklad. Prírodnú scenériu vystriedali zaujímavé stavby, ktoré vítajú návštevníkov malého, ale známeho mestečka. Naše prvé kroky viedli do budovy Prvého slovenského gymnázia, ktoré práve slávi 155. výročie svojho založenia. Jeho riaditeľom nebol nikto iný ako A. H. Škultéty. Študovali na ňom desiatky žiakov, z ktorých sa neskôr viacerí stali významnými osobnosťami slovenského národného života.
Prostredníctvom expozície múzea sme sa presunuli v čase do 19. storočia. Vkročili sme do chodby, odkiaľ sa otvárali dvere do štyroch pôvodných tried. Kým sme si mohli lepšie poobzerať vystavené exponáty, sprievodca nám sprostredkoval základné informácie o histórii a kultúre mesta Revúca. V pamäti mi utkveli mená: Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Samuel Reuss. Boli to národní buditelia, ktorí sa aktívne angažovali v „meruôsmych“ rokoch. Ďalším veľmi vzácnym faktom je, že vďaka evanjelickému kňazovi Samuelovi Reussovi vznikla prvá slovenská verejná knižnica. Po historickom okienku sme sa presunuli do prvej miestnosti, kde nás čakalo množstvo zaujímavostí: pečiatka školy, rukopisy učbárov (vtedajší učitelia, profesori), ukážky z klasifikačného záznamu študentov gymnázia zo školského roku 1862/1863, učebnice, zošity, perá.
Najviac nás zaujala prehliadka dobovej triedy. Usadili sme sa do drevených lavíc, ktoré boli v porovnaní s tými dnešnými dosť nepohodlné. Našu pozornosť upútal učbár počtov, ktorý stál pri tabuli a netrpezlivo čakal na vyriešenie príkladu. Snažili sme sa ho vypočítať, nakoniec úspešne. S dobrým pocitom sme opustili lavice a prešli sme do zborovne učbárov, kde boli vyobrazené ich portréty. Následne po netradičnej porade sme navštívili čiernu kuchyňu. Čiernou sa nazývala preto, lebo dym pri varení a pečení stúpal nahor a začiernil celý strop. Sprievodca nám prezradil aj recept na tradičné revúcke guľky, na ktorých si kedysi pochutnávali študenti gymnázia. Oddych sme si dopriali v záhrade v spoločnosti dvoch búst: polyhistora, fyzika, pedagóga, publicistu, prekladateľa, divadelníka, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, priekopníka telesnej výchovy na Slovensku Dr. Ivana Branislava Zocha a evanjelického kňaza, pedagóga, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc a dramatika Samuela Ormisa.
Po krátkej prestávke sme sa vybrali navštíviť dve sakrálne stavby. Najprv sme zamierili do evanjelického kostola, ktorý zohrával tiež dôležitú úlohu v živote študentov niekdajšej významnej vzdelávacej inštitúcie. Jeho základný kameň bol položený v roku 1784, celý je postavený v klasicistickom slohu. Upútal nás svojou monumentalitou a pompéznosťou, čo je pre evanjelické kostoly pomerne netradičné. Niektorí odvážlivci po prehliadke chrámu vystúpili na samý vrch kostolnej veže, odkiaľ mali kompletný výhľad na mesto. Potom sme navštívili rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca, ktorý bol postavený už začiatkom 14. storočia. Je to najstaršia a zároveň aj najvyššia budova v Revúcej. Všetky obrazy, maľby, sochy a vedľajšie oltáre boli svojou ozdobnosťou potešením pre oči, ale zhodli sme sa, že najkrajšou súčasťou bol pseudogotický oltár. Za ním sa pod omietkou na stene nachádzajú doteraz skryté fresky svätých a na vonkajšej strane fasády sme objavili až troje slnečných hodín.
Z duchovných výšin sme sa opäť vrátili do svetského života. Prehliadku mesta sme zavŕšili návštevou Prvého slovenského literárneho gymnázia, ktoré sa hrdo hlási k svojmu predchodcovi. Stretli sme sa s pani riaditeľkou Mgr. Ľuboslavou Lacjakovou. Ochotne nám priblížila históriu i súčasnosť gymnázia. Budova bola postavená v druhej polovici 19. storočia a vždy slúžila školstvu. Najprv sa do nej presťahovalo Prvé slovenské gymnázium, nakoľko počet študentov narastal a pôvodné priestory už nestačili na výučbu. Dozvedeli sme sa, že v tom čase tu študoval aj známy slovenský prozaik, dramatik a publicista Martin Kukučín. Ducha revúckeho gymnázia zachytil vo svojom diele Mladé letá. Žiaľ, v roku 1874 bolo gymnázium zatvorené. Po vzniku Československa bolo v budove štátne reálne gymnázium, neskôr základná škola a pred dvadsiatimi rokmi bolo slávnostne otvorené Prvé slovenské literárne gymnázium. Rozlúčili sme sa s pani riaditeľkou i s mestom Revúca a vydali sme sa na cestu do Kraskova, kde na sklonku života pôsobil A. H. Škultéty.
Kraskovo je malá obec, preto nikto z nás nečakal, že nám ponúkne unikátny zážitok. Môže sa totiž popýšiť významnou pamiatkou celoslovenského významu, ktorou je gotický kostol z prvej polovice 14. storočia, postavený na mieste staršej stavby. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorú navštevujú turisti z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Skôr než sme vošli do chrámu, mohli sme obdivovať drevenú zvonicu zo 17. storočia. Interiér nás ohúril vzácnymi stredovekými nástennými maľbami a kazetovým stropom. Pani Hroncová nám rozpovedala stručnú históriu kostola, v ktorom pôsobil ako kňaz náš slávny rodák. Na záver sme spolu s členmi Spoločnosti A. H. Škultétyho položili pamätný veniec na miesto posledného odpočinku štúrovca, horlivého spisovateľa, etnografa, podnecovateľa slovenskej literatúry a vzdelanosti, riaditeľa revúckeho gymnázia. V máji uplynulo 125 rokov od jeho úmrtia. Česť jeho pamiatke.
Za množstvo získaných poznatkov, zaujímavostí a zážitkov veľmi pekne ďakujeme predovšetkým pani predsedníčke Spoločnosti A. H. Škultétyho Márii Hroncovej, ale aj našim profesorom: pani Demeterovej a pánovi Antolovovi. Tešíme sa na ďalšiu fantastickú, nenapodobiteľnú spoločnú exkurziu.
Armand Majer, II.A