Po stopách Timravy
Na Deň detí, t. j. 1. júna, OZ Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho pod vedením p. Mgr. M. Hroncovej pri príležitosti 150. výročia narodenia národnej umelkyne, spisovateľky B. S. Timravy zorganizovala exkurziu, ktorá sa niesla pod názvom Po stopách Timravy. Tejto exkurzie sa vďaka profesorom PeadDr. Pavlovi Antolovovi a PhDr. Miroslave Babicovej zúčastnili nielen členovia Spoločnosti A. H. Škultétyho, ale aj žiaci Gymnázia Augusta Horislava Škultétyho vo Veľkom Krtíši, ktorí sa tak zážitkovou formou naučili mnoho zaujímavého o Timrave.
Okolo ôsmej ráno sme autobusom vyrazili spred budovy Gymnázia Augusta Horislava Škultétyho do dedinky obďaleč menom Polichno, ktorá je zároveň rodiskom prozaičky i dramatičky Boženy Slančíkovej-Timravy. Najprv sme navštívili Matičný dom – dobový dom, ktorý nám ukázal, ako sa žilo v období pôsobenia Timravy. Pozreli sme si dobovú kuchyň i ostatné vtedajšie obytné priestory a takisto kroje obyvateľov tejto obce. Dýchalo to tam dobou, počas ktorej žila samotná Timrava.
Kúsok od domu stálo pohostinstvo, ktoré nieslo názov U Ťapákov 1914. Presne tak, o tejto rodine písala v roku 1914, teda na začiatku prvej svetovej vojny, Slančíková. V tomto diele je kritická voči svojim susedom a spoluobyvateľom Polichna, no napriek tomu sa neskôr vyjadrila, že svoju rodnú dedinu miluje. Aj keď možno v dnešnej dobe sa tieto problémy vyskytujú pomenej, možno by sme našli rodinu podobnú tej Ťapákovej...
Následne sme sa presunuli do múzea B. S. Timravy, kde nám pán starosta Polichna povedal niečo viac o živote spisovateľky. Rozpovedal nám, že patrila do rodiny evanjelického farára Pavla Slančíka, spoluzakladateľa Matice slovenskej. Žila na evanjelickej fare, v ktorej sa dnes nachádza múzeum venované práve jej. Do očí nám udrela typická stavba miestnej fary. Interiér je zariadený tradičným nábytkom, dokumentmi a zaujímavými dekoráciami.
Bezprostredne vedľa fary sa nachádzal klasicistický evanjelický kostol, v ktorom pôsobil otec spisovateľky Timravy ako farár. Nakukli sme dnu. Ide o jednoloďový kostol s prvkami neoklasicizmu.
Potom sme sa rozlúčili s pánom starostom (a zároveň aj s dedinkou Polichno) a vydali sme sa na túru po Timravinom náučnom chodníku nad malebnou dedinkou. Zaujato sme pozorovali nádherné lúky, pasienky a celkovo okolitú krajinu, obsypanú chránenými druhmi rastlín, vytvárajúc florálne koberce kosatcov, kozobriad ap. Ponorení do tajov stôp Timravy sme sa porozprávali so spoluúčastníkmi cesty a, samozrejme, sme sa príjemne zabavili.
Po túre na nás čakali účastníci exkurzie, ktorí sa z dôvodu vyššieho veku a zdravotného stavu presúvali z obce autobusom, pri ohnisku, ktoré sa nachádza asi 1 km od obce a zároveň pri studničke Timrava, podľa ktorej si B. Slančíková dala svoje umelecké meno. To značilo, že sa tu chystá priestor na zaslúžený oddych a opekačku. Aj počas opekania sme sa príjemne bavili a rozprávali si zážitky a poznatky, ktoré sme sa o spisovateľke Božene Slančíkovej – Timrave dozvedeli. Na pamiatku sme si urobili spoločnú fotografiu pri studničke, ako aj pri jabloni, ktorá už roky rastie pri studničke, a pod ktorou Timrava rada písala svoje diela.
Opekaním naša púť však stále nekončila. Vrátili sme sa do autobusu a cestovali sme ďalej do susednej dedinky - Ábelovej. V tejto dedinke pôsobila Timrava potom, ako sa po smrti otca musela odsťahovať z fary. Jej brat, dvojča Bohuslav, pôsobil práve tu, v Ábelovej, ako evanjelický kňaz a teda sa presťahovala k nemu na faru. Tu pôsobila od roku 1909 až do roku 1945. Neskôr sa presťahovala k príbuzným do Lučenca, kde žila až do svojej smrti v roku 1951.
Tvorba Tety z Polichna, ako ju tiež nazývali, obsahuje satirické básne,ľúbostné romány, poviedky, divadelné hry, ale aj novely. Hlavným motívom jej tvorby bola láska, ktorá jej nikdy nebola opätovaná, a tak sa k nej nikdy nestavala sentimentálne, ale skôr kriticky. Tým sa líšila od predošlej slovenskej prózy.
A. Holubová a A. Majer, I.A