Študenti 3.A – Uchvátení Vysokými Tatrami
28. 9. – 2.10.2015

Koncom septembra sa študenti 3.A triedy vybrali na Kurz ochrany života a zdravia – človeka a prírody do Vysokých Tatier. Po dlhej ceste sme sa ubytovali v zariadení Škola v prírode Detský Raj v Tatranskej Lesnej len dva kilometre od Tatranskej Lomnice. Naším cieľom bolo vzdelávanie sa v oblasti ochrany prírody a života človeka, no i spoznávanie krás našich veľhôr – Tatier a okolia.

Náš poznávací a edukatívny týždeň sa začal prechádzkou okolo Štrbského plesa. Niektorí z nás boli uchvátení už tam, no to ešte netušili, že ich čaká aj krajší pohľad. Na druhý deň sme sa po chutných raňajkách vydali po chodníkoch Tatranskej magistrály od Hrebienka, kam nás vyviezla „zubačka“, cez Rainerovu útulňu, prekrásne Studenovodské vodopády až na Zamkovského chatu vo výške 1475 m n. m. Vďaka slnečnému počasiu bol výhľad neskutočný. Odtiaľ sme sa patrične fyzicky vyčerpaní vrátili na ubytovňu.
Poniektorí z nás večer ešte zvládli aj malú diskotéku, no na druhý deň to ľutovali, pretože prišla ďalšia namáhavá túra od Štrbského plesa k Popradskému plesu a následne po občerstvení sa v Chate na Popradskom plese sa trieda vybrala navštíviť neďaleký symbolický cintorín, vzdávajúci hold obetiam Tatier.
Štvrtý deň sa už (konečne) niesol v miernejšom duchu. Visutými lanovkami sme sa presunuli pod Lomnický štít, kde nás okrem snehu uchvátil aj pohľad na rozprestierajúcu sa tatranskú scenériu. Prešli sme sa okolo Skalnatého plesa a opäť sa lanovkami presunuli dole. Poobede sa hral triedny turnaj vo volejbale a futbale a posledný večer sa ukončil opekaním špekačiek pod holým nebom, kvízom z ochrany života, zdravia a prírody a spievaním tradičných slovenských ľudových piesní . O našich speváckych schopnostiach radšej pomlčím.
V piatok nás ešte pred odchodom domov čakal príjemný výlet do Popradu, spojený s prehliadkou centra mesta.

Myslím si, že tento výlet nielen mne, ale aj mojim spolužiakom veľa dal a určite sa sem veľmi rada ešte niekedy vrátim. Za celý kolektív chcem všetkým zainteresovaným, ale hlavne pani profesorke Kortišovej a pánovi profesorovi Kortišovi za všetko poďakovať. Na takéto zážitky sa nezabúda.

Katarína Moravčíková, III.A